AKO SA DIEŤA UČÍ ROZPRÁVAŤ – Časť druhá – Vývin reči od jedného roka (autor Saška Ragas)
Je to malá revolúcia. Nielen v psychickom zrení dieťaťa, ale aj rečovom. Prvé slová! Dieťa začína verbálne komunikovať, teda začína obdobie vlastného vývinu reči. Samozrejme, spočiatku ide o jedno až tri slová. Ako sme už spomínali, ide o zvuky zvierat, ktorým dané zviera označia – ha, ha (hav), citoslovcia a zvukomalebné slová, napr. bum, bác, ham alebo zdvojené slabiky, tentokrát už ale významové, napr. baba, tata a samozrejme dlho očakávané mama.
Ako ďalej pomáhať dieťaťu rozvíjať reč?
Pre podporu reči je dobré dieťa vyzývať k slovnej interakcii pri bežných aktivitách počas dňa: Čo si prosíš? Čo ti podám? Prosíš si piť? Odpoveď nevynucujeme, ale nabádame k nej.
Dieťa potrebuje dostať čas na reakciu. Obvykle sa uvádza, že na odpoveď potrebuje cca 12 sekúnd. Najprv si musí ujasniť čo chce povedať, už to je zložité, a potom ešte použiť všetko k tomu, aby to vyjadrilo. V hlavičke, v mozgu, si postupným opakovaním rovnakých situácií vytvára cestičky. Pokiaľ mu dovolíme prejsť po cestičke veľa krát, ostane mu navždy a vytvorí sa mu v mozgu trvalé spojenie, tzv. synapsa. Tieto trvalé prepojenia nám umožňujú konať čoraz rýchlejšie a s väčšou istotou. Ak budeme rozprávať za dieťa, postupne prestane mať záujem aktívne sa zapojiť. Hovoríme, že zlenivie. Je možné, že jeho pôvodný záujem vyjadriť sa, našim opakovaným zásahom, ustane. Dieťa prejde do pozície pasívneho pozorovateľ deja. V podstate to dieťa s nami vzdá.
Keď dieťa spoznáva a začína používať nové slová, nemusí ich používať hneď v správnej forme. Môžu byť skrátené, neúplné alebo skomolené. Dieťa neopravujeme, len zopakujeme vetu s použitím slova v správnom tvare. Teda nereagujeme: Hovorí sa to takto… , Tak sa to nehovorí… Jednoducho iba zopakujeme to, čo dieťa povedalo, ale správne. Tým poskytujeme dieťaťu tzv. rečový vzor. Toto opakovanie vedie dieťa k postupnému zlepšovaniu vyjadrovania, teda k správnemu použitiu daného slova. Pokiaľ dieťa nemá poruchu reči, našou vhodnou podporou a psychickým zrením dieťaťa, dochádza spontánne k používaniu správneho tvaroslovia aj gramatiky a to aktívnym používaním jazyka. Ak dieťaťu ale neposkytujeme rečový vzor, nemá dieťa stimuláciu zlepšovať kvalitu reči, pretože mu okolie rozumie. Rečový vzor je primeraná, nenásilná možnosť, ako stimulovať zdokonaľovanie reči dieťaťa, ktorá má podnetný charakter pre dieťa a neodrádza ho od komunikačnej interakcie.
Aj naďalej platí, že ak chceme naučiť dieťa nové výrazy pomáha reč zjednodušiť. Napr.: Čo je to? Psík! To je psík. Ako robí psík? Hav hav a pod.
Spievanie, riekanky a tancovanie – podporujú rozvoj reči, pretože sú rytmické a obvykle obsahujú jednoduché slová, ktoré je dieťa schopné postupne samé použiť. Rytmika reči je veľmi dôležitá, čím je reč rytmickejšia, tým sa ľahšie učí. Preto je vhodné spojenie rytmických riekaniek a pesničiek spolu s pohybom.
Čítanie knižiek – vhodné sú leporelá, ale už aj knižky so stranami z tenkého papiera. Spočiatku bude obracanie strán omnoho zaujímavejšie ako samotné čítanie, ale to ustane a potom budeme musieť rozprávať stále dokola tú istú obľúbenú pasáž. Chce to pevné nervy, ale deti milujú opakovať to, čo im je známe a príjemné. Im to vôbec nepríde byť otravné alebo obmedzené, ale úžasné. Konečne sa môžu zapojiť. Vedia, čo nasleduje. Oni chcú byť súčasťou diania. Vyhovujúce sú rozprávky s krátkym príbehom, krátke príbehy o zvieratkách, či vláčikoch a autíčkach, ktoré viete kedykoľvek prerušiť. Dieťa vo veku do 3 rokov nezvládne počúvať dlhší príbeh alebo rozprávku, vzhľadom k zrelosti jeho pozornosti.
Veľký význam majú hry s pusinkou a jazykom, voláme ich Pusinkové rozcvičky. Môžeme ich robiť kedykoľvek počas dňa a kdekoľvek. Niekedy je dobré cvičiť ich pred zrkadlom, na prechádzke aj v aute počas dlhej jazdy.
Pri pusinkových cvičeniach využívame opäť to, čo deti milujú, vydávať zvuky zvierat, vecí, strojov, javov a pod. Cvičíme s jazykom (krava, mačička, slon, koník, tik tak, stierače a iné), hráme sa s ústami a perami (ryba, smejeme sa, posielame pusinky), uvoľňujeme pery (brm brm autíčko), masírujeme a zapájame mimické svaly (nafúknuté líčka, masáž líčiek ai), učíme sa regulovať prúd vzduchu (indián, fúkanie). Jedny z najťažších spoluhlások sú sykavky. Správne precvičovanie vyzerá takto:
Poloha úst pri spoluhláskach š, č, ž – ústa sú vždy našpúlené do malého kruhu
Š – ako robí vláčik (vydávame zvuk šu šu šu – pusa je našpúlená ako komín na lokomotíve)
Č a Ž – (rovnako našpúlená pusa)
Poloha úst pri spoluhláskach s, z, c – ústa sú vždy roztiahnuté akoby v širokom úsmeve, zuby spojené
S – ako robí had (vydávame zvuk súvisle ssssss)
C – ako voláme na mačičku (vydávame zvuk – ostré krátke c c c c)
Z – ako robí mucha (vydávame zvuk súvisle zzzzzzz)
Pri napodobovaní zvukov dbáme na správnu ukážku. Nie je dôležité, či sa dieťatku podarí presne napodobiť čo treba, už samotná snaha je dostatočným tréningom.
Nikdy nenútime deti k reči, pokiaľ nie sú pripravené alebo dobre naladené. Stimulácia reči má byť formou hier a v dobe, keď je dieťa oddýchnuté a má chuť spolupracovať.
Dôležitá je vaša reakcia na snahu dieťaťa vyjadriť sa. Prejavte spokojnosť a radosť zo vzájomnej komunikácie, posilní to chuť dieťaťa rozprávať. V úvode je dôležité prebudiť chuť k rozprávaniu a nie rozprávať správne.
Je všetko v poriadku?
V období medzi 1 – 3 rokom je miera používania aktívnej slovnej zásoby veľmi individuálna a nesúvisí s neskoršou schopnosťou učiť sa. Taktiež sa preukázalo pri skúmaní veľkého počtu detí, že chlapci začínajú rozprávať o čosi neskôr ako dievčatá. Tieto rozdiely sa ale rýchlo dorovnajú a sú zanedbateľné. Spustenie aktívnej reči môže byť tiež ovplyvnené geneticky. Sú rodiny, kde po generácie začali deti rozprávať neskôr a nemali žiadne rečové poruchy. U niektorých detí sa aktívna reč spúšťa okolo 18 mesiaca, u iných okolo 2 roka.
Ako to prebieha chronologicky.
1-1,5 roka – používa jednoslovné vety
1,5-2 roky – používa dvojslovné vety, pozná cca 300 slov a používa aktívne 10-50 slov. Väčšinu jeho slovnej zásoby tvoria podstatné mená, napr. „lopta bác“. Nerozpráva gramaticky správne. Učí sa chápať význam slov (obdobie sémantizácie)
Od 2 rokov – fáza otázok- Čo to je?, resp. Kto je to?, Kde je? Fáza negativizmu. Na všetko reaguje „nie“, „nechcem“, „nebudem“. Napriek tomu na požiadavku reaguje a splní ju. Začína ohýbať slová (časovať, skloňovať, obdobie lexemizácie). Okolo 2,5 roka tvorí vety gramaticky nesprávne.
Od 3 rokov – rečový boom. Dieťa má dozreté všetky systémy potrebné pre artikulovanú reč. Zvyšuje sa slovná zásoba, u niektorých detí je miera pasívnej a aktívnej reči rovnocenná u niektorých stále pretrváva výrazný rozdiel. Začína obdobie gramatizácie. Dieťa začína používať súvetia. Vety tvorí gramaticky správne. Rozlišuje pohlavie a používa správnu osobu. Chápe pomenovanie časových pojmov deň-noc, pojmy ja, moje, malý, veľký, hovorí o tom, čo robia druhý. Používa čoraz viac prídavných mien a zámen. Nastupuje obdobie logických pojmov.
Okolo 3,5 roka nastáva obdobie otázok: „Prečo?“ a „Kedy?“ Na otázky trpezlivo odpovedáme, už sme vytrénovaní z predchádzajúceho obdobia. Pokiaľ odpoveď nepoznáme, priznáme to a pohľadáme ju napr. v knižke.
Kedy potrebujete vyhľadať odborníka?
Do 3 rokov by malo dieťa začať aktívne rozprávať, inak treba vyhľadať pomoc odborníka, teda logopéda. Taktiež je vhodné poradiť sa s odborníkom pokiaľ sa niečo na vývine reči dieťaťa nepozdáva. Napr.: dieťa sa príliš namáha pri reči, nedochádza k postupnému správnemu použitiu tvaroslovia a gramatiky.
Pri bilingválnych deťoch je hranica posunutá o pol roka až rok. Pre dieťa je vhodné vytvoriť istú pevnú štruktúru, aby nedochádzalo k miešaniu jazykov. Napr. jedným jazykom rozpráva mama a druhým otec. Alebo doobeda rozprávame všetci anglicky a poobede slovensky. Určite sa vyhnite používaniu dvoch jazykov v jednej vete. Prosíš si milk? Bilingválne vedené deti obvykle začnú aktívne používať len jeden z jazykov. Rovnocenne však rozumejú obom. Obyčajne si zvolia cudzí jazyk, nie slovenčinu, pravdepodobne je na vyjadrovanie ťažšia. Môže sa stať, že až počas predškolského obdobia, teda v materskej škole, kde bude dieťa viac v kontakte so slovensky hovoriacimi deťmi začne aktívne používať aj slovenčinu. V konečnom výsledku dokáž dieťa rovnocenne používať oba jazyky, chce to len viac času a dodržiavať vyššie uvedené pravidlo.
Čo nepomáha?
Posadiť dieťa pred tablet a televízor. Pasívne pozorovanie a počúvanie reči dieťaťu nepomáha rozvíjať aktívnu slovnú zásobu. Dieťa pri sledovaní televízora stráca nielen záujem o aktívnu reč, ale časom stráca aj pozornosť analyzovať reč a tým sa znižuje rozvíjanie slovnej zásoby ako takej. Z dlhodobého hľadiska toto pôsobenie vedie k zníženej potrebe rozprávať, ale aj k nedostatočnej slovnej zásobe a celkovo pasívnemu postoju k okoliu. Učíme dieťa pasívne prijímať čo mu je ponúknuté, neutvára aktívne svoju realitu.
Na záver
Želám vám veľa spoločne prerozprávaných chvíľ, ktoré sú obohacujúce a nenahraditeľné. Otvorenou komunikáciou vytvárame dieťaťu nielen podporu v rozvoji reči, ale aj jeho osobného rozvoja, socializácie, spôsobu a schopnosti prejavu a sebavyjadrenia. Učíme sa vzájomnému rešpektu a dôvere, čo oceníme až budú starší a nebudú mať až taký záujem s nami komunikovať ako teraz. Tak si to vychutnajme ako sa len dá.
Saša Ragas – Zakladateľka projektu Baby balance – skupinové cvičenia pre deti a bábätká